Boogeyman

námet Eric Kripke

scenár Eric Kripke, Juliet Snowden & Stiles White

réžia Stephen Kay

 

Osem ročný Tim večer nevie zaspať, lebo sa bojí bubáka. Keď k nemu príde otec, aby ho upokojil, zo šatníka vyletí príšera a zoberie ho.

 

O pätnásť rokov (čo majú s tou pätnástkou?) Tim je už veľký a má stráviť sviatky u frajerkiných rodičov. V noci mu zavolá strýko, že jeho mama zomrela. Tim, ktorý sa s tragédiou z detstva nikdy nevyrovnal, sa rozhodne po rokoch vrátiť domov, aby sa mohol zúčastniť pohrebu a prebrať mamine veci. Po dlhom čase sa podujme stráviť noc vo svojom dome.

 

Boogeyman je rozhodne ten najnudnejší film, čo som kedy videla, a to som voľakedy vôbec nebola prieberčivá. Režisér vytiahol úplne všetky hororové ťahy, ako napríklad zvláštne pohyby kamery, pomalý pohyb hercov, čudné zvuky, šepot, ľakanie a ešte všeličo iné. Problém bol však v tom, že to nemalo zmysel, nebolo to vôbec ničím podložené. Len plná hrsť hororových záberov zpichnutá dokopy. Tu dokonale platí zlaté pravidlo: Manej je viac. Stavím sa, že keby film bol zostrihaný na 45 minút, bol by z toho celkom zaujímavý snímok.

 

Námet sa mi páčil, mal potenciál. Herci boli šikovní a väčšina z nich sa mi páčila. To isté platí aj o záberoch a hudbe. Ale aby sa trištvrte hodinu nič nedialo, len spomalené zábery na Barryho Watsona. to už je i na mňa priveľa. Posledná pol hodina sa výrazne zlepšila, ale koho to už vtedy zaujímalo? Zrýchlilo sa tempo, zlepšila hudba a konečne sme sa dočkali nejakej akcia a samotného rozuzlenia. To sa mi mimochodom dosť páčilo.

 

Keď si vziať z tohto filmu jedno poučenie tak toto: Nikdy nerozprávať deťom strašidelné príbehy! Môže nás to stáť aj život :)

 

Lucy opäť vládla. Muselo to byť hrozné ľahnúť si vedľa priateľky a vstať vedľa svojej rozkladajúcej sa matky. Jeden by z toho mohol dostať zrádnika :D Jej stvárnenie vyčítajúcej mŕtvoly ma úplne dostalo. 

 

Bolo to príjemné prekvapenie vidieť Charlesa Mesurea ako otca, aj keď len krátko a tiež Jennifer Rucker, ktorá si v Xene zahrala niekoľko postáv, napr. 2. fanúšika v Soul Possession alebo policajtku v Send in the Clones.

 

Celkovo je film sklamaním, najme keď potenciál mal. O to viac, že bol plný známych mien, ktoré už predtým dokázali, že sú schopné oveľa lepšieho výsledku. Keby som si mala tipnúť, poviem, že režisér asi nezvládol svoju úlohu. Koniec bol dobrý, len nevedel, ako vyplniť polovicu času.

 

Vokály k soundtracku naspievala Lucy.