Práve sa nachádzame uprostred slávenia najväčších kresťanských sviatkov v roku. Aby som vám ich význam aspoň trochu priblížila, rozhodla som sa poslať tento článok. Ale keďže by som ich asi dostatočne nedokázala vysvetliť, požičiam si úryvok z článku na stránke https://hnusta.sk.

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť izraelský ľud z Egypta od prác, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Ježiš v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.

Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou. Veľkonočné - posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Ježišovú smrť na Veľký piatok, Ježiša uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Ježišovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Napísal: vdp. ICLic. Michal Jenča

Pokračovanie nájdete tu

25. marec je pravidelná celoslovenská kampaň mimovládnych organizácií združených vo Fóre života, ktorou chcú šíriť úctu ku každému počatému ešte nenarodenému dieťaťu.

V rámci kampane 25. marec – Deň počatého dieťaťa sa uskutočnila zbierka do projektu Zachráňme životy – darcovského systému pravidelnej mesačnej finančnej výpomoci určenej na záchranu počatého dieťaťa a na pomoc jeho matke.

Kampaň KONY 2012 je vedená organizáciou INVISIBLE CHILDREN (Neviditeľné deti), ktorá bola založená na pomoc deťom v Ugande. Už skoro tridsať rokov Joseph Kony v noci unáša deti z ich domovov, dáva im do ruky zbrane a núti ich robiť strašné veci. Z chlapcov robí vojakou, dievčatá znásilňujú.

Joseph Kony je na prvom mieste na zozname Medzinárodných zločincov od 8. júla 2005

Pred ôsmymi rokmi sa Jason Russell náhodou dostal do Ugandy a stretol tam mladého chlapca Jacoba, ktorý mu porozprával o hrôzach, ktoré sa v jeho krajine dejú. Jason mu sľúbil, že sa to pokúsi zmeniť. Toto stretnutie mu zmenilo život. Od svojho návratu domov začal robiť všetko pre to, aby sa svet o týchto udalostiach dozvedel. Začal kampane, oboznamoval ľudí, navštevoval politikov... Zprvu sa zdalo nemožné niečo zmeniť, ale ako sa o tom dozvedalo viac ľudí, tlak verejnosti na politikov rástol. Nakoniec 14. októbra 2011 posla Obama do Ugandy malú jednotku vojakov na pomov Ugandskej armáde pri zatýkaní Konyho.

2. decembra 2011, 14 ročný chlapec, ktorý utiekol, hlásil, že "Joseph Kony vie o plánoch USA zastaviť LRA a plánuje zmeniť svoju taktiku, aby sa vyhol zajatiu, teraz, keď po ňom ide výššia moc."

Z týcho udalostí vznikla kampaň KONY 2012, aby ľudia pripomenuli politikom, že misia ešte nie je skončená, Kony stále pokračuje vo svojich zločinoch a pokiaľ ho nechytia a nepostavia pred súd, bude tak robiť i naďalej. Toto je rok, kedy musí byť tento zločinec chytený a potrestaný. Prosím, pozrite si toto video, navštívte stránku a šírte ďalej.

FB:  KONY 2012 from INVISIBLE CHILDREN on Vimeo.

... alebo na Slovensku nešťastne preložené ako Nežní zabijaci.

Rozhodla som sa napísať príspevok o tomto nevšednom seriáli. Natrafila som naň úplnou náhodou. Nemám veľký záujem o nové seriály, a tak zvyčajne odignorujem ohlasované premiery na JOJke. Veď aj tak to stále beži dokola a dokola a dokola, tak sa so všetkým aspoň raz stretnem. Prvýkrát som uvidela útržky, keď som prepínala cez reklamy na inom programe. Časť, ktorú si pamätám, bola, keď Echo poslali do komunity náboženských fanatikov.

Potom, neskôr, som zachytila vysielanie okolo pol noci a vtedy sa mi to vážne začalo páčiť. Síce som určitým súvislostiam nerozumela, keďže som nepoznala všetky odvysielané časti, ale rýchlo som sa chytala. Napokon to Pluska reprízovala znovu a ja som si doplnila vedomosti o väčšine epizód. Ale sledovať zaujímavý seriál spôsobom, akým ho vysiela táto stanica, nikomu neodporúčam. Vedieť držať krok s dejom, keď v jeden večer vidíte siedmu časť z prvej série a siedmu časť z druhej, dá jednému zabrať ;). V dobe sťahovania som možno staromódna, ale ja si vážne užívam hľadanie, kedy bude ďalšia časť v televízii a čakanie na ňu. Musím povedať pravdu, takto som sa na seriál netešila odkedy JOJka skončila vysielanie Nikity v 2004. Možno ešte pri repríze, ale to už je iné.

A čo sa mi vlastne na Dollhouse páči? V prvom rade ma zaujal námet. Robenie z ľudí bábky pomocou technológie, aby mohli plniť rôzne úlohy. Je to sci-fi, ale realistické natoľko, aby to bolo uveriteľné. Milujem takýto žáner, moje dva najobľúbenejšie seriály vôbec, La Femme Nikita a Xena sú toho dôkazom. Všetky sa odorávajú akoby o krok v budúcnosti, alebo v minulosti, čo sa Xeny týka ;). Dôležité je, že aj keď človek vo fantázii zašiel ďaleko, ešte stále sa tomu dá veriť.

Páči sa mi Eliza Dushku. Na toto dievča som prvýkrát narazila tiež pri nočných reprízach, tentoraz Tru Calling. Tiež vcelku zaujímavý seriál, ktorý si ma postupne získal. A tak, keď som ju zbadala v Dollhouse, bol to ďalší dôvod, dať tomu šancu.

Ale dôvod, pre ktorý sa stal mojím obľúbaným, je jeho spracovanie. Po prvé, začal vcelku zaujímavými úlohami pre agentov. Ďalej, ľuďom na sebe navzájom záleží, starajú sa jeden o druhého, aj keď to na prvý pohľad tak nemusí vyzerať. Seriál je vtipný, napriek okoľnostiam,  v ktorých sa odohráva. A posledné, najväčšie plus, vie ma prekvapiť. Túto vlastnosť si cením najviac v seriáloch, filmoch, i knihách. Zvyčajne je dej dosť predvídateľný, pri drvivej väčšine už dlho dopredu vidím, ako to celé skončí. Alebo to nie je zaujímavé natoľko, aby na tom človeku záležalo. Ale Dollsouse je iný. Pri ňom viem málokedy dopredu odhadnúť dianie a chovanie postáv. A keď si už myslím, že som na niečo prišla, nakoniec sa to všetko zvrtne inak. Takže ma v napätí drží až do konca. Nikita konečne po rokoch našla partnera. Toto sú jediné dva seriály v histórii môjho pozerania, ktorým môžem udeliť tento bod.

Ďalšou zaujímavosťou sú herci. Všimli ste si, že z desiatichch hlavných postáv majú "americké" mená asi len štyria? Ktovie, kde ich našli. Sú zaujímaví, neopozeraní a postupne si ma získali. Dokonca sa mi začal páčiť aj Tahmoh Penikett, a to mi v Galactice dlho liezol na nervy.

Je škoda, že sa prostredie, v ktorých sa seriály vyrábajú, za posledných trinásť rokov tak veľmi zmenilo. Stavím sa, že keby bol Dollhouse natočený vtedy, mohol mať aspoň štyri plné série. Takto má len nejakých 27 častí. Ďalšou nevýhodou tejto pre seriály nehostinnej doby je neistota, že seriál bude žiť, čo núti tvorcov hnať dej dopredu a rozbaliť isté nápady prirýchlo. Kľudne by som si vedela predstaviť viac epizód s misiami a pomalšie rozbiehanie deja. Možno viac zo zákulisia. A určite by som nedala časť, kde sa všetci, alebo skoro všetci nadrogujú a zhovadia sa, ako siedmu, aj keď to malo určitú úlohu pri posunutí deja. Keď som tú časť prvýkrát videla, skoro som to vypla, pri druhom raze, keď už som poznala postavy a ich charakterové vlastnosti, už to bola sranda a užívala som si to. Niiečo ako epizóda In Sickness v Xene :)

Niekedy ma príjemne prekvapí i nečakaný prejav citov. Napríklad veľmi sa mi páčilo, ako sa Adel chovala ku Topherovi v poslednej časti prvej série.

Tak, ešte mi ostáva posledná epizóda, ktorú uvidím pravdepodobne o týždeň a bude koniec. Dúfam, že sa vám táto úvaha aspoň trochu páčila, ak áno, môžete dať vedieť ;). Je to môj prvý príspevok na blog v živote.

Dollhouse na IMDb

_ _ _

Dnes bol spustený náš nový blog. Prosím sledujte ho, budeme sa snažiť prinášať vždy aktuálne informácie. Čítať správy tohto blogu je možné aj cez RSS kanál.